jankratky.blog.pravda.sk

Alebo je to v skutočnosti opačne? O čom tu ale vlastne hovoríme? Jedna z čínskych hlavných stratégií, ktoré siahajú až do obdobia bojujúcich štátov, ktorá predchádzala prvej cisárskej dynastii je použitie klamu a non-konfrontácie, potichu stúpať k moci, až kým je príliš neskoro. Jeho hrubý anglický preklad je nepýtať sa cisára na “váhu jeho kotlov”, čo by v podstate naznačovalo nevyhnutnosť predčasného vyhlásenia vašich ambícií. Súčasný názov tejto myšlienky je „nerob nič, len sa schovávaj a čakaj“.

Zo základného strategického hľadiska to znamená byť trpezlivý, zbierať sily a prevahu, budovať svoje spojenia, pomaly oslabovať svojho nepriateľa a tak sa dokonca dostať do bodu, keď je už neskoro odolávať. To bola vlastne súčasná čínska stratégia od pôsobenia bývalého predsedu Deng Siao-pchinga, zvaná očarujúca ofenzíva proti Západu, prísľuby obchodu a rozvoja pre susedné krajiny a priečelie podpory medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, sľuboch, ale i praktickej podpory nerozvinutým štátom.

Číňania dúfali, že pravdepodobne do roku 2049 (symbolických 100 rokov po založení komunistickej Číny), by sa mohli stali ekonomicky vplyvnými, vojensky tak mocnými a s ich medzinárodným postavením tak rešpektovanými, že by tak potom mohli deklarovať jasne svoje skutočné zámery a nikto by tak nemohol byť schopný odolať. Lenže súčasný prezident Si Ťin-pching sa odchýlil od tejto stratégie, možno príliš skoro, pretože sa už teraz veľmi vyjadruje k ambíciám, ktoré mala Čína celý ten čas na svetovej scéne!