Pri hlasovaní označovanom ako ‚historický‘ dolná poslanecká snemovňa v Čile hlasovala o ústavnej zmene aj o doplnení, ktorý občanom umožní výber až 10% ich súkromných dôchodkových účtov, známych pod skratkou AFP, ktorá im poskytne ďalšie prostriedky uprostred pandémie koronavírusov a súvisiacej hospodárskej krízy.
Obzvlášť nadšený neoliberálnemu prezidentovi Sebastiánovi Piñerovi bol fakt, že 32 poslancov jeho vládnucej pravicovej koalície ‚Chile Vamos’ (Čile ideme) už hlasovalo za pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz to musí byť napísané do zákona. Zatiaľ čo 10% nie je obrovská hodnota, skutočnosť, že táto novela bola schválená je dôležitá!
Pretože ovplyvňuje to, čo sa považuje za základný kameň systému voľného trhu Čilskej univerzity v Chicagu – násilne uvalené Pinochetovou diktatúrou v roku 1981 – Vlastným bratom prezidenta, José Piñeru, spôsobil paniku na Wall Street a v Londýne (aj Britská ríša). Ústredie mesta (City) a jeho časopis The Economist sa veľmi sťažovalo.
Že už predtým bol Piñera nútený minúť viac peňazí na riešenie sociálnych požiadaviek počas pandémie, čo ho prinútilo vyzerať ‚skôr ako európsky kresťanský demokrat alebo ako nedbalý liberál’! Ak bude dodatok prijatý ako návrh zákona, táto finančná handra varuje, ‚oslabilo by to centrálnu inštitúciu čílskeho modelu‘. Presne tak!
Bloomberg potom 21. júla pripustil, že súkromný dôchodkový systém určite nechal milióny Čílčanov ‚pozadu‘, avšak tiež varoval, že ak sa novela stane zákonom, občania riskujú svoje budúce dôchodky – sotva hrozba, pretože väčšina dôchodkov nestačí ani na to, aby žili dôstojne! Piñera so 16% -ným stupňom schválenia teraz čelí voľbám.
Aj vetovaniu nového zákona, jeho poslaniu ústavnému súdu, aby určil jeho ústavnosť alebo ho nechal stáť. V každom prípade má problémy. A nadchádzajúce bude národné referendum o dumpingu Pinochetskej ústavy z roku 1980, ktoré napísal stúpenec C. Schmitta, čo vyústi do novej ústavy – rana pre ‚čílsky model’ a hrozba Britskej ríše!