Po prvé. Všetky výsledky vedeckého výskumu získané až dodnes ukazujú, že život nemôže vzniknúť z neživej hmoty! Takže z toho vyplýva otázka: na akom vedeckom podklade je založené tvrdenie, že prvá bunka vznikla z neživých chemických zlúčenín?
Po druhé. Vedci napodobnili v laboratóriu podmienky, aké podľa nich existovali v ranej histórii našej planéty. Pri týchto starostlivo riadených pokusoch sa niekoľkým z nich podarilo získať niektoré z molekúl, ktoré sú súčasťou živých organizmov. Otázka:
Ak chemické zlúčeniny pri týchto pokusoch predstavujú prostredie na pravekej Zemi a vzniknuté molekuly predstavujú stavebné jednotky života, koho alebo čo predstavuje vedec, ktorý daný pokus uskutočňoval a riadil? Náhodu alebo inteligentnú bytosť?
Po tretie. Aby mohla bunka žiť, bielkoviny a RNA musia spolupracovať. Vedci pripúšťajú, že je veľmi nepravdepodobné, že sa RNA zoskupila náhodou. Pravdepodobnosť, že sa náhodou poskladala čo i len jedna bielkovina, je takmer nulová.
Skutočnosť, žeby RNA a jej bielkoviny vznikli len tak náhodou a presne na tom istom mieste a v presne rovnakom čase a ešte aj boli schopné presne a dokonale potrebne spolupracovať na vytvorenie RNA, je priam nepredstaviteľná!
A teraz otázka na zamyslenie nielen pre poctivých ateistov: Čo si vyžaduje väčšiu vieru — veriť, že milióny zložitých a navzájom spolupracujúcich častí bunky vznikli slepou náhodou alebo veriť, že bunka je výtvorom inteligentnej mysle?