Medzi nespočetné (dodnes sa ich nikto nesnažil spočítať všetky) biblické drámy patrí aj dráma o Jakobovom rebríku do neba. Je opísaná v prvej knihe Mojžiša v kapitole dvadsať osem počnúc veršom desať. Tam je zaznamenaná jedna historická skutočnosť ohľadne Jakoba, o ktorej sa deti učili už od malička a ktorá bola námetom pre mnohé detské rozprávky a filmy aj pre dospelých:
‘A Jakob sa uberal z Bér-šeby a šiel ďalej do Háranu. Časom prišiel na isté miesto a chystal sa tam prenocovať, lebo slnko zapadlo. Preto si vzal jeden kameň z toho miesta a dal si ho ako podhlavník a ľahol si na tom mieste. A začalo sa mu snívať, a hľa, bol tam na zem postavený rebrík a jeho vrchol dosahoval do nebies, a hľa, vystupovali a zostupovali po ňom Boží anjeli’.
Tento rebrík možno vyzeral ako stúpajúce kamenné schodisko a znamenal, že medzi zemou a nebom je spojenie. To, že po ňom vystupovali a zostupovali Boží anjeli, znamená, že anjeli nejakým významným spôsobom slúžia ako sprostredkovatelia medzi Stvoriteľom a ľuďmi, ktorých Boh schvaľuje. Je to aj prorocká vidina, ako pomazaní bratia Krista uvidia anjelov Krista pred koncom sveta.