Jeden študent na hodine o etike a medicíne sa opýtal doktorky, ktorá pracovala ako filozofka na Albert Einstein College of Medicine v Novom Yorku o jednom pacientovi. Ten bol obeťou kosáčikovej anémie a rozhodol sa riskovať smrteľné vykrvácanie bez toho, aby dostal transfúziu cudzej krvi.
Jeho otázka ohľadne rozhodnutia pacienta neprijať transfúziu krvi ani v prípade smrteľného vykrvácania znela: ‘Ten svedok bol logická osoba. Jeho procesy myslenia boli bez poruchy. Čo urobíte, keď náboženská viera je proti jedinému možnému ošetreniu´? Ako odpovedala študentovi doktorka-filozofka?
‘Môžeme veriť, že táto osoba robí chybu. Ale svedkovia veria, že dostať transfúziu krvi je to isté ako jesť krv, a že takto robiť skončia vo väčnom prekliatí. Sme trénovaní robiť rizikové analýzy. Ale keď zvážime večné prekliatie oproti zvyšku života na Zemi, analýza nadobúda celkom iný úhol’!