Viera v Darwinovu teóriu priviedla mnohých úprimných ľudí k záveru, že ich existencia nemá žiaden zmysel. Ak bol vesmír a všetko v ňom výsledkom samovoľnej kombinácie prvkov po prvotnom veľkom tresku, potom život nemôže mať skutočný zmysel. Zosnulý biológ Jacques Monod, nositeľ Nobelovej ceny, sa kedysi vyjadril: ‘Človek nakoniec vie, že je sám v bezcitnej rozľahlosti vesmíru, z ktorej sa vynoril len náhodou. Ani jeho osud, ani jeho povinnosti neboli vopred určené’! Taká viera, nemajúc faktické dôkazy je len ľahkovenosť.
Na druhej strane vedci skúmajúci prírodné zákony sa bránia predstave bezúčelného vesmíru. Udivujú ich napríklad základné sily, ktorými sa riadi vesmír. Zákony, ktoré sú za týmito silami, sú zjavne presne nastavené tak, aby vo vesmíre mohol existovať život. ‘Keby sa jestvujúce zákony zmenili čo len nepatrne, mohlo by to mať smrteľné následky’, hovorí jeden vedec, kozmológ! Medzi také ‘prírodné zákony’ patria aj zákony morálne! Iný vedec, astronóm: ‘Keď posúdime všetky fakty…narazili sme na dôkaz v Najvyššiu Bytosť‘!