Pod slovom ‘prikázanie’ v mysli kresťanských uctievateľov nášho Stvoriteľa sa v ich mysliach vynoria hlavne desať prikázaní, ktoré Stvoriteľ cez svojho vyvoleného služobníka, Mojžiša, dal svojmu vyvolenému národu Izraelu, prikázania, ktoré až dodnes si väčšina kresťanov váži.
Zaujímavé, že len jedno z nich má sľub, že ak ho jeho uctievalelia budú dodoržiavať, ‘bude sa im dobre dariť a zotrvajú djho (poprípade navždy) na (rajskej) zemi! Ctiť si svojho otca a svoju matku, ktorí dali život novorodeniatku je základnou podmienkou života a preukázanie jeho ocenenia!
Toto ‚prvé prikázanie so sľubom’ ale nadobudne nový a celosvetovo rozšírený význam v po-armagedonskom veku na rajskej Zemi! V proroctve Izaiáša nachádzame prorocké slová vzťahujúce sa na Božieho syna, Ježiša Krista a jeho novú úlohu v Božom predsavzatí:
‘Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno bude znieť: Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja’. Ježiš získal legálne toto postavenie vykúpením svojou smrťou umierajúce ľudstvo!
Nahradil Adama, ktorý keby uposlúchol prikázanie svojho Stvoriteľa ohľadne stromu ‘poznania dobrého a zlého’, pokračoval by ako ‘večný otec’ celého ľudstva. Na druhej strane 144 000 pomazaých bratov Ježiša Krista budú tvoriť Ježišovu nebeskú manželku a ‘matku’ žijúcich na rajskej Zemi.