Veta v titulke je jedna z deviatich častí vzorovej modlitby Ježiša Krista ako odpoveď na prosbu jeho učeníkov, aby ich naučil, ako sa správne modliť. A pravda je, že v každom náboženstve existujú určité formy modlitieb, ktoré boli zaužité už od ich veľmi samých začiatkov, tak prečo sa teraz pýtali na tak skoro zvyčajnú vec?
Podobne ako vzorová modlitba, ktorú učil svojich nasledovníkov Ježiš Kristus, aj kadiš trúchliaceho obsahuje prosbu o posvätenie Božieho mena. Hoci existujú i protichodné názory na to, či kadiš pochádza z čias Krista alebo dokonca ešte už z dávnejšej doby, podobnosť týchto modlitieb by nás nemala prekvapovať.
´Kadiš trúchliaceho´ je známa židovská modlitba. I keď ona nesúvisí so smrťou alebo zármutkom, predsa sa len bežne odriekava, keď niekto zomrie. Ježišovým zámerom nebolo zaviesť niečo úplne nové, niečo revolučné. Každá prosba v Ježišovej modlitbe mala pevnú oporu v Písmach, ktoré boli vtedy dostupné všetkým Židom.
Keď Ježiš vo vzorovej modlitbe hovoril o chlebe na každý deň, pravdepodobne mal na mysli veci, ktoré bezprostredne potrebujeme, Preto nemali by sme si nadmerné robiť starosti o budúcnosť, ale zamerať sa na to, čo potrebujeme, ako primerané bývanie a zamestnanie, aby sme mohli uživiť svoju rodinu adekvátne.
Zároveň sa môžeme modliť aj o múdrosť potrebnú na riešenie zdravotných potrieb a ťažkostí! Lenže keby sme sa modlili len o veci po telesnej stránke, naše modlitby by neboli vyrovnané. Preto omnoho dôležitejšie sú naše duchovné potreby! A tak by sme sa mali modliť aj o tie a aby sme mohli byť neustále sýtení duchovne.