Väčšina ľudí na celom svete, v každej kultúre i náboženstve, so svojimi návykmi, tradíciami a názormi prijíma národné tradície ako niečo normálne, ako niečo, čo je skutočnou časťou aj ich osobného života.
Len niektorí, zvyčajne len malá menšina, vzdelaní, ale aj nie tak vzdelaní, vo svojom živote v určitom čase zrelosti sa začínajú pýtať otázky, ktoré sa týkajú zmyslu života a zároveň jeho budúcnosti.
Zoberme si príklad jedného vedca, profesora, teoretického fyzika, ktorý, podľa jeho slov ´sa snaží nájsť z hľadiska termodynamiky prijateľné vysvetlenie javu známeho pod názvom kolaps jadra, čo je mechanizmus rastu hviezdy´.
V skutočnosti on nie je jediný vedec vo svojom obore, ktorý sa snaží získať odpovede na otázky ohľadne nášho života a jeho významu. Je viac vedcov a tiež vo všetkých vedeckých disciplínach vedy, ktorí sa pýtajú podobné otázky.
Horeuvedený profesor skúma tiež zložitosť v sekvenciách DNA. Podľa jeho vedeckého i profesionálneho názoru ´život je príliš komplikovaný na to, aby mohol vzniknúť len tak náhodou´ Pokračuje: ´Zoberte si to obrovské množstvo informácií v molekule DNA.
Matematická pravdepodobnosť náhodného vzniku čo len jediného chromozómu je menej ako 1 ku 9 biliónom, čo je tak málo, že takú náhodu môžeme považovať za nereálnu´. K akému názoru prispel tento seriózny vedec vo svojom obore?
´Podľa môjho názoru je nezmysel veriť, že neriadené sily boli schopné stvoriť nie iba jeden chromozóm, ale všetku tú úžasnú zložitosť v živých tvoroch, od mikroskopickej úrovne po pohyby obrovských hmlovín vo vesmíre´! Jeho záver:
´Silne na mňa pôsobí elegantná jednoduchosť zákonov, ktorými sa riadi mikroskopický život až po obrovské hmloviny vo vesmíre. Tieto zákony nie sú pre mňa len dielom geniálneho Matematika. Pre mňa sú podpisom geniálneho Umelca!