Počas života Charlesa Darwina otázky, ako: ´prečo vyzeráme tak, ako vyzeráme, akej farby budú naše oči, vlasy a pokožka, do akej výšky vyrastieme a akú budeme mať postavu a povahu, atď., boli zahalené tajomstvom.
Dnes ale biológovia už desaťročia skúmajú genetiku človeka a študujú informácie, ktoré sú zapísané úžasne presným spôsobom v ľudskej DNA molekule. Informácia v nej sa môže prirovnať ku kompaktnému disku alebo ku knihe. Jedna vedecká kniha o ľudskom genóme hovorí: ´Vôbec nie je metaforou prirovnanie genóm ku knihe. Je to skutočnosť. Kniha je digitálna informácia a tak isto je aj genóm. Zároveň je to úžasne inteligentná kniha, ktorá sa v správnych podmienkach dokáže kopírovať a prečítať sa, zatiaľ čo sa neustále autokoriguje´!
Je nanajvýš zaujímavé prirovnanie vedeckého opisu digitálnej informácie v ľudskej DNA s inšpirovanou biblickou informáciou žalmistu, ktorý takým spôsobom opisuje skutočnosť, že Tvorca života má schopnosť vedcom nepochopiteľnú: ´Tvoje oči videli aj môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené a nebola ešte žiadna z nich´.
Všimnime si pokoru, ktorú prejavil jeden vedec pred svojou smrťou touto vetou: ´To, čo nedokážem stvoriť, tomu ani nemôžem rozumieť´. Napriek tomu, že ateistickí vedci nedokážu stvoriť nielen ľudskú, ale žiadnu možnú DNA pozorovaného života na Zemi, no predsa tvrdia, že vedia, že všetko vzniklo neriadeným náhodným spôsobom.